streda 18. mája 2011

Hip - Hop História

Viem že mnoho bboys, tanečníkov a podobne neovláda anglický jazyk, preto je tu história našej kultúry v Slovenskom jazyku. PZ MBJ
MAMBO !


Zlá sociálna situácia v Puerto Rico prinútila viac ako pol milióna ľudí z ostrova, aby sa presunuli do New York City za prácou a lepším životom. V roku 1917 Americká vláda ubytovala týchto prisťahovalcov vo Východnom Harleme a v Južnom Bronxe (Planet Rock). Títo ľudia so sebou do Bronxu priniesli svoju kultúru, ktorej sa nedalo nijakým spôsobom vyhnúť. V tej dobe neboli disco kluby, ale hlasná hudba hrala úplne všade od rána do večera. V Bronxe sa nachádzali len malé nočné kluby do ktorých hľadali hudobníkov, aby hrali celú noc. V štyridsiatych rokoch prišla do Bronxu kapela, ktorá sa volala The Machito Orchestra. Bola to prvá kapela afro – kubánskeho pôvodu, ktorá tu hrala. Dovtedy to boli vždy striktne len kubánske kapely, alebo afro kapely, v ktorých hrali len afro-američania. Vystúpenie The Machito Orchestra bolo neuveriteľné. Pochádzali z Puerto Rico boli na to hrdí, obliekali sa inak, hovorili inak, ich chôdza bola úplne odlišná. Mladí muži postávali na uliciach pri svojich autách, vlasy mali dlhé a začesané dozadu a na kraji svojho auta hrali rytmy mamba.

Mambo – v stredo-africkom jazyku kikongo, ktorý priniesli Afričania na Kubu znamená „konverzácia s Bohom“. Je to latinsko – americký tanec, kubánskeho pôvodu, ktorý sa tancuje na hudobný štýl mambo. Mambo bol v štyridsiatych rokoch neuveriteľne obľúbený tanečný štýl v New York City. Tento Kubánsky tanec veľa profesionálnych učiteľov spoločenského tanca neakceptuje, pretože mambo tanečníci tento tanec opisujú ako „cítenie hudby“, v ktorej zvuk a pohyb vyjadrili pomocou svojho tela. Mambo tanečníci počas tancovania vyzerali ako v tranze, ako šialenci. Neskôr bol prepojený viac s hrou na bicie, tanečníci tancovali do „drums“ presne tak ako to je dnes v hip-hope. Profesionálni učitelia tanca tento tanec považovali za „extrémny“ a „nedisciplinovaný“ a preto mali potrebu zoštandardizovať ho na dnešnú podobu, aby sa ľahšie predal a mohol vyučovať v tanečných centrách a netancovali ho len Portorikánci. Moderná forma dnešného mamba sa v New Yorku, v sedemdesiatych rokoch spopularizovala Eddiem Torresom. Pre tento moderný štýl mamba bola nevyhovujúca mambo hudba a namiesto toho sa začalo tancovať na salsa hudbu.
Hudobný štýl salsa agresívne explodoval v 70-tych rokoch. Po prvý krát ho predviedla kapela s názvom Fania Allstars v Južnom Bronxe. Willie Colón líder skupiny povedal: „Salsa nie je rytmus, salsa je koncept vecí a ľudí v Bronxe, ktorí to dali dohromady.“




CLIVE CAMPBELL - DJ KOOL HERC !

V roku 1953 sa do Bronxu dostali drogy, bol to začiatok konca. Nikto mu nevenoval pozornosť, pretože to bol odpad. Nájomcovia vypaľovali byty, aby tak vyhostili starých nájomníkov. Mládež hľadala únik v tom, že sa pridala do rôznych gangov, ako napríklad Black Spades, Latin Kings, Ministers, Renegades. V Bronxe sa zabíjalo, drogovalo, ale nikto sa o to nestaral, ľudia umierali a jediní, kto s tým mohol niečo urobiť boli ľudia, ktorí boli v gangoch a ktorí už nechceli zabíjať. V roku 1973 sa začali organizovať „Gang peace meetings“. Tu sa začína história Hip-Hopu.

Dj Kool Herc vlastným menom Clive Campbell je osoba, ktorej priaznivci hiphopovej kultúry vďačia za jej vznik. Kool Herc sa narodil na Jamajke v roku 1955, ako prvé zo šiestich detí. Politické rozbroje boli príčinou, že mesto Kingston bolo v tej dobe nebezpečné. Jeho rodičia Nettie a Keith chceli poskytnúť svojím deťom to najlepšie a držať ich čo najďalej od problémov, preto Kool Herc prežil svoje detstvo v Trenchtown-e. Kool Hercova sestra Cindy a jeho otec Keith Campbell boli zberatelia LP platní, zbierali skoro všetko od reggae cez soul až po country. Kool Herc mal radšej americké skladby, pretože aj vďaka ním sa usiloval naučiť americký akcent. Jeho matka sa rozhodla študovať a pracovať v NYC a dúfala, že to bude lepšie miesto pre život detí a verila, že tam bude viac príležitostí nájsť si zamestnanie. V tom čase migrovalo do USA veľmi veľa Jamaičanov. Kool Herc bolo prvé z detí ktoré sa pridalo k svojej matke v roku 1967.

Život v New Yorku bola veľká zmena a byť Jamaičanom v New Yorku nebolo až také kool. Herc v škole zažil výsmechy za to ako sa obliekal a ako rozprával. Po ceste domov sa musel vyhýbať niektorým uliciam, pretože tam hádzali jamaičanov do odpadkových košov. Kool Herc sa po čase začal stýkať s Five percenters, ktorí mu ukázali a učili ho pouličný jazyk a dali mu všetky vedomosti o tom, ako sa správať na ulici. Five percenters mali úplne iné zmýšľanie, ako obyčajní New York-čania. Pre nich bol Kool Herc len obyčajný čierny chlapec z Jamajky. Mali k nemu prirodzený rešpekt. On najradšej trávil čas počúvaním rádia, hlavne afroamerických staníc. Raz ho jeho matka vzala na „house party“ a až tam počul skladby umelcov, na ktoré sa mohol odviazať, medzi nimi boli Aretha Franklin, The Temptations a najdôležitejším bol James Brown. Na Jamajke sa takýchto párty nemohol zúčastňovať, ale v NYC bol už starší a všetku tú energiu mohol absorbovať.

Taggovanie začalo byť v tej dobe veľmi populárne a on sa rozhodol pre písanie mena Clyde as kool. V tej dobe poznalo Kool Herca málo ľudí pod menom Clive, všetci mu hovorili Clyde, New York-čania si to ľahšie zapamätali aj preto, že v tej dobe hral v baseballovom tíme NewYork Knicks Clyde Frazier. KOOL v jeho mene pochádzalo z cigariet z filmu James Bond. Bond bol super chlap a gentleman v čiernom obleku, ktorý fajčil KOOL cigarety. Kool Herc bol tak isto dobrý atlét, mal vyšportovanú postavu, pretože behával, bol silný a rád hrával streetball. Nazývali ho Hercules. Jemu sa ale táto prezývka nepáčila, pretože nebola pre neho dostatočne hajp. Neskôr skrátil slovo Herkules a povedal svojím kamarátom aby ho volali Herc, takže keď odstránil zo svojho „taggu“ CLYDE a nahradil ho HERC, ľudia ho začali poznať ako „KOOL HERC“




SEDGWICK 15 20

Sedgwick 15/20 avenue bolo miesto, kde bola po prvý krát zorganizovaná párty dj-om Kool Hercom. Je to miesto kde sa zrodil hiphop. Kool Hercov otec Keith Cambell sa taktiež presťahoval do New Yorku a zamestnal sa ako zvukár pre jednu bluesovú kapelu. Investoval svoje peniaze a kúpil kvalitnú aparatúru. V tej dobe kapela hľadala DJ-a, ktorý by im hral počas páuz. Kool Herc dostal ponuku robiť Dj-a pre kapelu, ale ponuku odmietol. Jeho otec mu preto zakázal dotýkať sa aparatúry. Keith mal problém s svojou aparatúrou, nehrala tak hlasno ako si predstavoval. Jeho vlastný syn videl veľa zvukárov s tou istou aparatúrou, ale z nejakého dôvodu tá ich hrala podstatne hlasnejšie ako otcova. Nikto im nechcel poradiť, pretože ak aparatúra nehrala dostatočne nahlas, tak neboli konkurencie schopní. Jedného dňa, keď Keith nebol doma, Kool Herc experimentoval s aparatúrou, zrazu ich aparatúra doslova revala. Hrala hlasnejšie ako iné. Medzitým ako sa Kool Herc zabával, tak jeho otec sa pomaly priblížil a prekvapil ho. Bol príjemne prekvapený a odvtedy mohol Kool Herc robiť svoje párty a začal robiť na plno Dj-ing.
Po tom, ako jeho malý brat zapálil ich byt sa museli presťahovať na Sedgwick 15/20 avenue. Skladby od umelcov ako James Brown, Rare Earth a podobne sa nehrávali v rádiách. Tieto piesne hrával dj Kool Herc na svojich párty a preto sa stali veľmi populárne hlavne v Bronxe. Kool Herc absorboval pouličné vedomosti, jazyk a silu skladieb, ktoré počúval a bol pripravený rozprúdiť dav. Jeho sestra si potrebovala kúpiť nejaké nové šaty na nový školský rok a preto navrhla Kool Hercovi, aby urobil párty kde bude nejaké malé vstupné. On s jej plánom súhlasil a v posledný víkend v auguste v roku1973 pripravil aparatúru a párty sa mohla začať. Párty mala veľký úspech, a tak sa ju rozhodli opakovať každý mesiac. Bola čoraz väčšia a väčšia a ž nakoniec sa ju Kool Herc rozhodol robiť zadarmo. A tak vznikli park jams.



BREAKING !

„Myslím si, že najhorší názor, ktorý existuje je, že bboys netancujú, že všetko čo robia si vymýšľajú práve v momente kedy to robia. To nie je pravda. „bboying je legitímny tanec tak ako všetky ostatné, má svoju históriu, svoje základné kroky a je to v prvom rade tanec“. Originálny názov pre tanec breakdance je breakin, alebo bboying. Názov breakdance vznikol v médiách a preto ho bboy-i neuznávajú a nepoužívajú. Tento názov je laický a nesprávny. Bboying by sa nemal miešať s tancami Lockin a Poppin, pretože tieto tance majú svoju vlastnú históriu, pionierov a vlastné kroky.

Názov bboys (breakboys), alebo bgirls (break girls) je od slova breaks. Toto slovo označuje pauzu v skladbách na mieste, kde hral bubeník svoje sólo. Bola to rytmická pasáž v skladbách, na ktorú bboys a bgirls čakali a na ktorú tancovali, pretože na ostatok pesničky sa len zabávali a užívali si párty. Bboying vznikol v 70-tych rokoch na párty Kool Herca, no vtedy bboying vyzeral úplne inak ako dnes. V tejto dobe existovalo okolo 15 krokov, ktoré každý ovládal, preto sa dával dôraz hlavne na pózy a takzvaný originálny flavour. Flavour v preklade štýl tanečníka akým predviedol všetky svoje moves, je to štýl akým sa pohyboval, akým sa vyjadroval a podobne.

Dnes je bboying na úplne inej úrovni. Všetko je o mnoho jednoduchšie, existuje internet, youtube a ľudia môžu mať doma celý svet, môžu ísť do tanečnej školy, kde ich niekto naučí aspoň základné kroky. Preto dnešný bboying v niektorých prípadoch pripomína cirkus a nie tanec. Málo bboyov dnes študuje históriu bboyingu, málo bboyov ovláda základné kroky, pretože sa snažia byť originálny za každú cenu. Mnoho z nich sa sústreďuje len na triky a zabúda na cítenie hudby, na tanec. Taktiež sa vytvorila veľmi tenká línia medzi tým, čo je to kopírovanie a čo nie. Keďže v minulosti tieto prostriedky ako internet, videorekordér a podobne neboli, bolo síce ťažšie naučiť sa niečo nové, ale za to vznikali originálne kroky a pohyby. Kroky vznikali napríklad takto: niekto videl niekoho urobiť určitý krok v cyphers a videl ho len raz, takže nemal možnosť si to zapamätať, prišiel domov a snažil sa ten krok urobiť, ale urobil ho inak, po svojom. A takto sa to šírilo ďalej.

INŠPIRÁCIA !

Mnoho nezainteresovaných ľudí, ľudí ovplyvnených médiami si myslí, že bboying vznikol z Capoeiry. Táto domienka je nesprávna. Bboying vznikol v New Yorku v Bronxe, Capoeristi nevideli Bboyov a Bboyi nevideli Capoeristov, no v posledných rokoch sa bboying inšpiroval aj týmto brazílskym bojovým tancom. Bboying vznikol na ulici. Inšpiroval sa a stále sa inšpiruje mnohými tancami, kultúrami, každodennými pohybmi a hlavne ázijskými bojovými umeniami. Tancami napríklad ako rockin, mambo, salsa, charleston, lindy hop (jitterbug) a africkými tancami. Ďalšou inšpiráciou bol James Brown s jeho hitmi Popcorn (1969) a Get on the good foot (1972).

Jedna z najdôležitejších vecí v bboyingu je originalita. Inšpirácia pre tanečníkov je všade okolo nás. Bboyi v minulosti sledovali filmy s Bruce Leem a kopírovali od neho to, ako sa pohyboval, jeho gestá, ale aj to ako sa pozeral. Bruce Lee nebol a stále nie je inšpiráciou len pre vyznávačov bojových umení, ale je inšpiráciou v mnohých oblastiach života a hip hopovej kultúry. Neskôr sa veľa pohybov, ktoré sú dnes v bboyingu známe ako powermoves prevzali v mnohých prípadoch od gymnastov.

Na začiatku 80-tych rokov média spojili bboying spolu s tancami Poppin a Lockin, ktoré pochádzajú zo západného pobrežia, ktoré vznikli počas funk-ovej éry a ich korene a história sú podstatne odlišné ako v bboyingu.




OSOBNOSTI !

Prvá bboy crew, ktorá bola založená dvoma afroamerickými bratmi sa volala Nigga Twins. Bboy skupiny ako Zulu Kingz, New York City Breakers, The Incredible Breakers, Rock Steady Crew, Crazy Commanders Floor Lords a iní, sú pionieri tohto tanca. Najväčšiu rivalitu v 80-tych rokoch zažívali skupiny Rock Steady Crew a New York City Breakers. Táto rivalita pritiahla pozornosť médii. Tieto skupiny a jednotlivci priniesli základy pre bboying.

Bboying je pomerne mladý tanec a vďaka tomu, mnoho pionierov ešte stále žije a stále môžu mladú generáciu správne učiť. Medzi takých dnes patria hlavne Crazy Legz, Alien Ness, Bboy Float, PoeOne a legenda Ken Swift, ktorý okrem iného získal v prieskume CNN o najdôležitejšiu osobnosť tanečného sveta 20-teho storočia druhé miesto, kde ho len o pár hlasov predbehla Margot Fonteyn. To je dôkaz toho, že bboying je tak isto v prvom rade tanec a má svoje osobnosti a históriu.

Zdroje:

'From Mambo to Hip Hop" by Chaluisan Luis
"Can't Stop, Won't Stop" by Jeff Chang
"The Autobiography of James Brown" by James Brown
"The Autobiography of Malcolm X" by Alex Haley

"Planet bboy" by Benson Lee

Fotografie: Jamel Shabazz

Toto je z histórie zatial odomňa všetko, ak ešte máte otázky, tak ma kontaktujte na www.facebook.com/miniboj

PZ
MBJ
HLM

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára